Rímsko - katolícky kostol Poprad, sídlisko JUH

Pri príležitosti BETONÁRSKYCH DNÍ 2000 bola stavebnému dielu udelená cena Najlepšia betónová konštrukcia 1998-99.

Primárnu nosnú konštrukciu kostola tvorí sústava železobetónových rámov spriahnutých s priestorovou monolitickou lomenicou.

Objekt je situovaný v mieste bývalej ťažby hliny. Vyťažená jama bola v neskoršom období zanesená rôznymi násypmi a stavebným odpadom pri výstavbe sídliska. S ohľadom na zabezpečenie rovnomerného sadania je stavba založená na pilótach typu VUIS priemeru 380mm dĺžky 9m. Pilóty sú votknuté do bridlicového položia, ktoré sa nachádza cca 8m pod podlahou suterénu. Pod stĺpmi rámov sú rozmiestnené skupiny pilót v počte od jednej do piatich pilót. Pilótami sú tiež podopreté základové pásy pod obvodovými stenami.

Strop nad suterénom je prekrytý bezprievlakovou železobetónovou doskou nosnou v oboch smeroch. Na prenesenie zaťaženie z dosky do stĺpov sa použili betónové prefabrikované hlavice ovinuté predpätou výstužou. Hrúbka dosky nad stĺpmi je 280mm, v poli a miestach menších rozponov 180mm. Pod svätyňou bol väčší rozpon stropu nad suterénom prekrytý vyľahčenou komôrkovou doskou hrúbky 625mm. Strop je vystužený prevažne sieťami.

Západný pohľad na vstup do kostola.

Železobetónové rámy nad hlavnou loďou majú rozpon 18m a svetlú výšku 10m. Nie sú len nosným ale aj interiérovým prvkom s množstvom architektom predpísaných detailných úprav. Na rámoch sú zavesené ozdobné interiérové monolitické trámy, ktoré nad svätyňou súčasne podopierajú šikmú strešnú dosku. V západnej časti sú železobetónové rámy spolu s obvodovými stenami a stenami veží podpernou konštrukciou pre dosku hlavného chóru a vyššie podlahu strojovne vzduchotechniky.

Juhozápadný pohľad.

Nosná konštrukcia dvoch veží kostola výšky 31,5m je krabicový systém vytvorený monolitickými obvodovými stenami a v miestach podiest ŽB stropmi. Steny severozápadnej veže tvoria od výšky +7,5m otvorené písmeno U. Západná stena veže je tvorená štyrmi stĺpmi 350x400mm za ktoré je osadené okno umožňujúce výhľad pri výstupe na rozhľadňu vo vrchole veže. S ohľadom na zmenšenie zaťaženia základov je hrúbka stien veží odstupňovaná. Do výšky 9m je hrúbka stien 250mm, vyššie 150mm. S monolitickou stenou veží je spriahnuté tepelnoizolačné pórobetónové murivo.

Pohľad na interiér z hlavného chóra.

Strecha je prekrytá priestorovou lomenicovou doskou hrúbky 180mm pružne podopretou ozdobnými ŽB lamelami interiéru a na južnej strane sústavou stropných nosníkov.

Náročná priestorovo pôsobiaca nosná konštrukcia stavby bola spočítaná metódou konečných prvkov s niekoľkými iteráciami v miestach ozdobných trámov podopierajúcich strešnú dosku. Veľkosť pružinovej konštanty v uložení trámov na hlavné rámy, totiž ovplyvňovala i pokles trámov v miestach podopretia dosky a tým veľkosti prenášaných zaťažení z dosky. Zmenená reakcia v uložení ozdobných trámov mala následne vplyv na určenie pružinovej konštanty v ich uložení, ktorá bola počítaná pri výpočte hlavných rámov.

Prevedenie výpočtov konštrukcií v počítači umožnilo pružne reagovať projektantom pri prípadných zámenách výstuže na stavbe. Presné zakótovanie zložitej priestorovej konštrukcie bolo možné len vykreslením časti konštrukcie v 3D.

Výborná spolupráca s architektom stavby Akad. arch. Ing. Jánom Jariabkom nielen počas návrhu stavby ale i počas realizácie umožnila obmedziť zmeny na stavbe voči projektu na minimum a v riešení každej zmeny zohľadniť i hľadisko statiky konštrukcie.

Pre atypickosť priestorových ŽB konštrukcií bola náročnosť realizácie stavby vysoká. Bolo nutné dosiahnuť vysokú presnosť výroby ozdobných interiérových prvkov a zladiť predstavy projektanta a dodávateľa pri voľbe pracovných škár. Zavesené prvky mohli byť oddebnené až po dosiahnutí predpísaných pevností materiálov vyšších konštrukcií, ktoré boli pre nich podporou.

S ohľadom na náročnosť a ojedinelosť tejto stavby, kde väčšina prvkov si vyžadovala veľkú pozornosť, projektanti si vyhradili autorské právo kontroly výstuže pred betonážou. Túto podmienku sa podarilo i splniť, keď výstuž monolitických konštrukcií bola dôsledne preberaná a kontrolovaná statikom na stavbe, čo je potvrdené i zápismi v stavebnom denníku.

Spoluautorom nosnej konštrukcie je Ing. Jozef Hroš.